Ak by ste chceli urýchliť tlač knihy, kampaň na Donio ♥️ v tom môže značne pomôcť.  

 

Perlorodka na suchu

Možno je lepšie prestať všetko riešiť a začať si to komplikovať sám. 

Vo výsledku je to vlastne jednoduché.

Poznáte to.
Nechceme problémy ani starosti – ale v živote sa im akosi nevyhneme.
Alebo skôr… ony sa nevyhýbajú nám.

Ktorý šialenec by si to zhoršoval dobrovoľne?
Napríklad tým, že namiesto dvoch detí si zabezpečí – povedzme – deväť?

Minimálne jeden taký existuje.

Ak by ste chceli vedieť, ako takýto exemplár uvažuje, koná a – hlavne – ako rieši svoje problémy, ste na správnom mieste.

  „Je úplne jedno, ako sme si to naplánovali či zariadili.
Po hodinách príprav a nemerateľnej náloži dobre mienených pohnútok nám to nakoniec môže celé pokaziť obyčajná, otravná mucha – na ktorú sme úplne zabudli.

Lebo je tak samozrejmá a tak nevyhnutná, ako všetky ostatné zdanlivo nepotrebné záležitosti na svete.

Ale ony existujú. Nebráňte sa. Očkujte sa."

Perlorodka na suchu je mama veľkej rodiny. 

Ak by ste si mysleli, že je to nejaká dokonalá, kompetentná a rady rada rozdávajúca osoba na svojom mieste, mýlili by ste sa.

Je to obyčajná stratená bytosť žijúca mimo svoje prirodzené prostredie, hľadajúca odpovede na svoje všetečné otázky, z ktorých si občas nejakú tú perlu zapíše.

Teraz prichádza so svojím rovnomenným debutom o svojej ceste na súš a jej neúspešných pokusoch o adaptáciu. 

Ako sa s  tým vysporiadala si prečítate v knihe plnej dojemných vyznaní a trefných ponaučení.

Rozhodne vás nečaká žiadna nuda, ale zaujímavá a humorná inšpirácia, ako si to všetko príjemne skomplikovať sami. Veď prečo by ste nemohli?

 „ Ja viem – deväť detí nie je zas až tak veľa. Naozaj nie.
V určitom horizonte času možno tak akurát.

Ale až keď ich všetky posadíte na jeden kolotoč, uvidíte, aká je to v skutočnosti jazda."

Každá kniha by mala mať dej. Tento je len trochu hektický, chaotický a možno neuchopiteľný, ale nie je to práve následnosť udalostí, čo by sa tu chcela ponúkať.

Je to možno intímna spoveď, pokec pri kávičke alebo sonda do duše nevšednej matky 21. storočia, ktorá v zápase o vlastnú príčetnosť ešte nestratila zmysel pre humor.

Aj keď si všetci ostatní myslia, že musela stratiť úplne všetko a najmä zdravý rozum.

No, možno práve ten jej tak trochu občas chýba 😉 Naučila sa však využívať svoje ostatné prednosti a hlavne - prestala riešiť. 

 „Čo ťa nezabije, to ti určite pomôže pochopiť, prečo je lepšie do toho nerýpať a nechať niektoré veci pekne vyzrieť.  Budú chutiť poznateľne lepšie."

Prečo by sa moja kniha mohla hodiť do tvojej knižnice?

Nemyslite si, prosím, že som nejaký zástanca samotrýznenia, propagátor dôchodkového zabezpečenia či maskot dokonalých mnohodetných rodín.
Som len šťastná, že som o svojich obmedzeniach nevedela – a rozhodla sa, skomplikovať si to podľa vlastných predstáv ♥️

  • Lebo vidieť na vlastné oči, že to môže byť aj horšie, je účinnejšie než stokrát počuť, čo všetko môžeš robiť lepšie.
  • Pretože je úľavou vedieť, že nie si sám/sama, komu sa veci dejú – a kto by do toho už konečne rád prestal zasahovať.
  • Možno aj preto, že neobsahuje žiadne rady. Len čisté fakty a pochopenie.

Obsahuje 10 kapitol, 30 000 slov, niekoľko ilustrácií, veľa myšlienok mamy na pokraji, kopec nadhľadu mamy za pokrajom a tú správnu dávku irónie na to, aby sa čítala ľahko a prečítala rýchlo.

Ale keby ste veľmi chceli ešte nejaké číslo, sú to asi 3 hodiny čítania.

Elektronická verzia

120 strán A4 v Pdf

Dostupná hneď po zaplatení cez platobnú bránu alebo po prijatí peňazí na účet.

Cena elektronickej knihy je 10 €.

Cena pre prvých nadšencov je 8 €!

Tlačená kniha

150 strán rozmer A5

Momentálne predobjednávky s dodaním najneskôr október 2025.

Cena tlačenej knihy je 12 €.

Cena pre ranné vtáčence je 10 €!

Ako to vyzerá vnútri? 

Úryvok 1

„Keď už väčšina účastníkov zájazdu omdlieva od hladu, je najvyšší čas vyprášiť piesok zo sandál a ísť to podstúpiť. Každá návšteva reštaurácie je vstup do bazéna so žralokmi na vlastné riziko, okrem tých hotelových bufetových, kde netreba vyberať, objednávať a hlavne čakať. Hladný ale sýtemu neverí a žiadne varovanie nie je dostatočne účinné na to, aby to človek zase raz neriskol.

Po úvodných rozpakoch, kto čo bude piť, sa rozhodnem, že nikto nebude piť nič okrem vody. Výnimkou je pivo hlavného vedúceho – keď nechcem na to všetko zostať sama. Nasleduje násobné predčítanie jedálnička, kedy nechávam uznalé obecenstvo vybrať si samé z domácich špecialít. Odporúčajú sa ryby a morské plody. Objednávam 5× margaritu a hranolky a počítam, za koľko dní si človek dokáže pokaziť trávenie. Mláďatá stegosaura však majú žalúdky pevnejšie než moje odhodlania stravovať sa zdravo aj na dovolenke a po pár dňoch mi celkom začínajú stačiť margaritové obhryzky. Pridávam si aspoň salsu, lebo vláknina je mimo domova výnimočne dôležitá.

Niekomu však pravidelné kŕmenie šeliem za obrusom nestačí – padne návrh na fakultatívny výlet. Viem, že sa tomuto samotrýzneniu nevyhnem, ale snažím sa ešte vylobovať niečo blízke, rýchle a nenáročné na kondíciu. Moje diplomatické skúsenosti zafungujú a namiesto celodenného výletu loďou na úžasný tajomný ostrov z dôb dávnej civilizácie ideme preskúmať vedľajšiu dedinku a prírodu v okolí. Mne stačí káva a koláčik ako vždy, k tomu jedna obligátna foto. Objaviteľov posielam na samostatnú exkurziu, ja sa obetujem a so spiacimi deťmi v kočíku trávim príjemný čas v chládku a tichu.

To netrvá dlho a začína sa mini rodeo rozpálenými uličkami inak kľudnej destinácie a honba na mačky z celého ostrova, ktoré sa museli práve tu a teraz rozhodnúť špacírovať. Ľutujem, že som nešla obdivovať skameneliny a môj pitný režim podstupuje tvrdú skúšku. Mám už niečo za sebou, ale stupne Celzia stále stúpajú, je načase to celé zmraziť kvalitnou pravou balkánskou. Je zaujímavé, ako rýchlo sa dokáže zmrzlina topiť – presne priamo úmerne tomu, ako dlho potrebujete, aby vám vydržala. Armáda spásy sa vracia a – neuveriteľne – chce jesť. Ľutujem, že som nezbalila tabletky pre kozmonautov a proteínové tyčinky.

Ešte chvíľu a budeme na izbe. Utešujem sa sprchou a večernou prechádzkou do najbližšej putiky. Po päťminútovom šlofíku v aute sú cestujúci pripravení na ďalší zážitok a ja lovím v kabelke aspoň magnézium. Do večera ešte tlupu dobyvateľov treba umyť, znovu unaviť a uspať."

Zobraziť viacZobraziť menej

Úryvok 2

„Priznávam. Niekedy ma premôže ľútosť nad sebou samou. Možno to ale nie je ľútosť, ale strach. Že už nikdy nebudem mať pokoj. Že to ešte dlho potrvá, kým budem mať nejaký ucelenejší čas, kľud a priestor pre seba. Ale musela by som byť minimálne bezdetnou Princeznou na hrášku, keby som si dovolila takto ďalej uvažovať. Jednak sa snažím vnímať svet aj inou optikou ako nekompromisne optimistickou a viem, že život môže byť tak ťažký, že sa človeku nechce žiť. Alebo žiť chce – a nemôže.

Ak by ste nemali tušenia – väčšina komikov a zabávačov žije na hrane depresie a doma bývajú morózni. Aj keď sa to nezdá, veľmi dobre si uvedomujú, že život nie je „stand-up“ javisko a že mikrofón máš v ruke vždy len chvíľu. Ich humor či „tvorba s nadhľadom“ je výsledkom intenzívneho prepojenia s vlastnou ničotou a nekonečnosťou bytia zároveň. Tým som len chcela povedať, že všetky tie kvázi blbosti a malichernosti, o ktorých píšem, sú len vďaka za vlastné problémy.

Naopak. Vyhrala som lotériu. Mám denne toľko možností nežiť pre seba a nehoniť sa za svojím dokonalejším avatarom, že môžem byť kľudná už teraz. Už teraz môžem v kľude prať, umývať ručičky a strúhať ceruzky, lebo mám dušu na mieste. Ak sa mi aj raz za čas podarí utrhnúť si väčší kus zo života pre seba, moja predstava o slobode sa mi pod rukami nejako začne deformovať a ja skončím v útrobách svojho nasýteného ega s paškvilom v ruke.

Nie je to ľahké. Žiť, milovať, trpieť, prehrávať, dúfať, veriť, zastaviť sa, stáť a napredovať. Ale jedno je isté. Vždy, keď spadneme na zadok, musíme to skúsiť znova. Aspoň tak to robia profíci, keď sa učia chodiť. Verte mi, zopár som ich už mala možnosť pozorovať."

Úryvok 2

„Priznávam. Niekedy ma premôže ľútosť nad sebou samou. Možno to ale nie je ľútosť, ale strach. Že už nikdy nebudem mať pokoj. Že to ešte dlho potrvá, kým budem mať nejaký ucelenejší čas, kľud a priestor pre seba. Ale musela by som byť minimálne bezdetnou Princeznou na hrášku, keby som si dovolila takto ďalej uvažovať. Jednak sa snažím vnímať svet aj inou optikou ako nekompromisne optimistickou a viem, že život môže byť tak ťažký, že sa človeku nechce žiť. Alebo žiť chce – a nemôže.

Ak by ste nemali tušenia – väčšina komikov a zabávačov žije na hrane depresie a doma bývajú morózni. Aj keď sa to nezdá, veľmi dobre si uvedomujú, že život nie je „stand-up“ javisko a že mikrofón máš v ruke vždy len chvíľu. Ich humor či „tvorba s nadhľadom“ je výsledkom intenzívneho prepojenia s vlastnou ničotou a nekonečnosťou bytia zároveň. Tým som len chcela povedať, že všetky tie kvázi blbosti a malichernosti, o ktorých píšem, sú len vďaka za vlastné problémy.

Naopak. Vyhrala som lotériu. Mám denne toľko možností nežiť pre seba a nehoniť sa za svojím dokonalejším avatarom, že môžem byť kľudná už teraz. Už teraz môžem v kľude prať, umývať ručičky a strúhať ceruzky, lebo mám dušu na mieste. Ak sa mi aj raz za čas podarí utrhnúť si väčší kus zo života pre seba, moja predstava o slobode sa mi pod rukami nejako začne deformovať a ja skončím v útrobách svojho nasýteného ega s paškvilom v ruke.

Nie je to ľahké. Žiť, milovať, trpieť, prehrávať, dúfať, veriť, zastaviť sa, stáť a napredovať. Ale jedno je isté. Vždy, keď spadneme na zadok, musíme to skúsiť znova. Aspoň tak to robia profíci, keď sa učia chodiť. Verte mi, zopár som ich už mala možnosť pozorovať."

Úryvok 2

„Priznávam. Niekedy ma premôže ľútosť nad sebou samou. Možno to ale nie je ľútosť, ale strach. Že už nikdy nebudem mať pokoj. Že to ešte dlho potrvá, kým budem mať nejaký ucelenejší čas, kľud a priestor pre seba. Ale musela by som byť minimálne bezdetnou Princeznou na hrášku, keby som si dovolila takto ďalej uvažovať. Jednak sa snažím vnímať svet aj inou optikou ako nekompromisne optimistickou a viem, že život môže byť tak ťažký, že sa človeku nechce žiť. Alebo žiť chce – a nemôže.

Ak by ste nemali tušenia – väčšina komikov a zabávačov žije na hrane depresie a doma bývajú morózni. Aj keď sa to nezdá, veľmi dobre si uvedomujú, že život nie je „stand-up“ javisko a že mikrofón máš v ruke vždy len chvíľu. Ich humor či „tvorba s nadhľadom“ je výsledkom intenzívneho prepojenia s vlastnou ničotou a nekonečnosťou bytia zároveň. Tým som len chcela povedať, že všetky tie kvázi blbosti a malichernosti, o ktorých píšem, sú len vďaka za vlastné problémy.

Naopak. Vyhrala som lotériu. Mám denne toľko možností nežiť pre seba a nehoniť sa za svojím dokonalejším avatarom, že môžem byť kľudná už teraz. Už teraz môžem v kľude prať, umývať ručičky a strúhať ceruzky, lebo mám dušu na mieste. Ak sa mi aj raz za čas podarí utrhnúť si väčší kus zo života pre seba, moja predstava o slobode sa mi pod rukami nejako začne deformovať a ja skončím v útrobách svojho nasýteného ega s paškvilom v ruke.

Nie je to ľahké. Žiť, milovať, trpieť, prehrávať, dúfať, veriť, zastaviť sa, stáť a napredovať. Ale jedno je isté. Vždy, keď spadneme na zadok, musíme to skúsiť znova. Aspoň tak to robia profíci, keď sa učia chodiť. Verte mi, zopár som ich už mala možnosť pozorovať."

Zobraziť viacZobraziť menej

Úryvok 3 

„Väčšinou sa veci dejú naraz. Aspoň v mojom živote tá voda nejako tak pokojne plynie, keď tu zrazu – vodopád. Stúpim do mokrej mláky na dlážke, ku ktorej sa nikto nehlási, keď vtom niekto na plné gule spustí operu minimálne troch sopranistov s ešte nie úplne vytrénovanými hlasmi, príde niekto s vážnou požiadavkou diskutovať o niečom už dávno jasnom – a ja sa buchnem do brňavky. Alebo mi niekto stúpi na palec.

Hromy, blesky a podobné prírodné úkazy sa môžu strčiť. To, čo zo mňa vyjde za elektrinu, by nabilo hybridy na celej ulici. Najviac ma ale neštvú speváci, ani lobisti, ani tá mokrá ponožka, ale práve ten fakt, že sa to všetko deje naraz a ja s tým absolútne nič nezmôžem. Môžem to akurát predvídať a na to zemetrasenie sa pripraviť. Schovať sa pod stôl a čakať. Lenže tam by ma našli. Moja pohroma je vynaliezavá a počká si ma aj 15 minút za záchodovými dverami.

„Nedá sa újsť,“ ako spieva dnes už pomaly klasik. „Pred sebou samým niet kam.“ No, nie som skalný fanúšik, ale tu sa musí uznať, že sa trafil klinec po hlavičke – a ešte aj s veľkou presnosťou. Svojím najväčším postrachom som v tomto prípade JA, a to je hneď dobrá aj zlá správa. Tá dobrá je, že keď nemôžeme nikoho ani nič obviňovať, ušetríme si kopec času. Tá zlá je, že viniť seba väčšinou trvá násobne dlhšie, pretože to obnáša aj odpustenie – a to je tá fáza, ktorá je najťažšia, ak ide práve o nás."

Zobraziť viacZobraziť menej

Knihu určite nepotrebuješ, ak si myslíš, že: 

A. máš detí málo - po prečítaní, budeš za ne rád

B. máš detí veľa - zistíš, že to je to vlastne v pohode

C. máš detí akurát - dospeješ k záveru, že detí sa akurát mať nedá

D. myslíš si, že všetko, čo si doteraz považoval za krok mimo svojej komfortnej zóny bolo premyslené a náročné - prídeš na to, že sa to dá aj inak a oveľa jednoduchšie

A že mám slabosť pre čitateľov, ku každej knihe dostaneš záložku s nejakou milou myšlienkou.

Ale žiadne pozitívne afirmácie nečakaj. Skôr nejaký výstižný zákon schválnosti. Chceš si vybrať? 

Nechaj to na osud a nechaj sa prekvapiť. Nemôžme zase perly hádzať vieš kam. Alebo skôr vieš komu.

Ale že nie som škrob, tu je nejaká ukážka.

A čo eBook? Tam ti je záložka na nič, ale na konci ťa čaká jeden audio bonus zo série mini perál z môjho blogu.

Čo si o tom myslia ostatní

„Kniha je podľa mňa skvelá a čítala sa veľmi dobre. Má obrovský potenciál, čo sa sebarozvoja týka. Cítiť, že tam chcela dostať všetko, čo si prežila a cítila – a aj to tam dostala! Veľmi sa mi páči štylizácia a aj to, že otvorene hovorí o nepríjemných veciach. Bolo by zaujímavé dozvedieť sa aj viac o konkrétnych situáciách, ktoré vystihujú, ako sa žije vo viacpočetných rodinách – lebo to nevymyslíš! Je skvelé, že sa rozhodla dať svoj svet na papier a podeliť sa oň. Teším sa na ďalšiu knihu!"
Erika
„Kniha ma veľmi milo prekvapila – autorka má dar písania, klobúk dole. Za dva dni som ju prečítala jedným dychom. Až pri čítaní knihy som pochopila, ako sa dá zvládať život s toľkými deťmi. Príbeh bol pútavý, poučný a nútil ma zamýšľať sa nad vlastným životom. Každú kapitolu som si živo predstavovala a porovnávala so sebou. Pre mňa super kniha – teším sa na ďalšiu!“
Kristína
„Autorka vo svojej úprimnej spovedi s nadhľadom a humorom zachytáva každodenné výzvy, radosti a starosti mnohodetnej rodiny. Jej autentický štýl písania, plný vtipu a hĺbky zároveň, ma nielen nespočetne veľa krát rozosmial, ale aj povzbudil zamyslieť sa nad životom. Odporúčam, ja som si čítanie veľmi užila!"
Klára
„Pri čítaní som sa tak nasmiala, že mi bolo ľúto, že kniha nemá viac strán. Páči sa mi, že príbehy sú z bežného života, nie vymyslené "fikcie". Niektoré momenty ma úplne dostali. Kniha je skvelým sprievodcom rodičovstva, pretože všetko, čo opisuje, zažíva každý rodič – či má jedno, deväť alebo viac detí. Štýl písania je úprimný, vtipný a plný energie. Keď to ide, dobre, keď to nejde, tiež dobre. Pre mňa príjemné, svieže čítanie – má to šťavu a určite si ju prečítam znova. Ďakujem, že si toto stvorila!“
Janka
„Aj s tromi deťmi žijem skoro to, čo ty 🙂 Takže cieľová skupina určite nie sú len maminky mnohodetných rodín. Pútavé a zaujímavé čítanie, ktoré sa číta pomerne ľahko, aj keď sú vety, ktoré si vyžadujú prečítať viackrát, aby ich človek úplne pochopil. Kniha je rozhodne s ironickym podtónom, niekedy by som povedala až miernym sarkazmom."
Gabika
„Kniha je písaná s ľahkosťou, úprimnosť a ľudskosťou. Nakoľko rodinu autorky poznám osobne, bolo pre mňa o to ľahšie čítanie, keďže som si veľmi živo predstavila niektoré pasáže z knihy, napríklad opis zvieracích detských predstaviteľov. To ma veľmi rozosmialo. Pri čítaní som mala pocit, že mám také zvieratká doma. Veľmi často som sa našla v príbehoch aj ja. Teším sa na pokračovanie, ak bude mať autorka chuť, čas a "nič iné na práci".
Katka

Na svete je veľa kníh a všetky asi neprečítame.

Je aj veľa príbehov a nie so všetkými sa vieme stotožniť.

Je ale na svete aj veľa ľudí, ktorí mi neustále dávajú tie isté otázky a tak som im hromadne odpísala touto publikáciou.  

Možno si jeden s tých zvedavcov ... a ani o tom nevieš. 

A možno sa už nikdy nestretneme, tak to neriskuj.

Pokiaľ si na rovnakej vlne, nechaj sa uniesť ešte trocha ďalej a dosť možno objavíš aj svoje perly.

Ďakujem a maj sa.

Stanka